PRVÁCI
Keď sme boli maličkí
hrali sme sa s hračkami
doma, v škôlke, na dvore
vždy nám bolo vesele.
Teraz sme už veľkí žiaci
Každý sedí, kde? V lavici!
Učíme sa sledovať
pri tabuli dopĺňať.
Vzorne písať do písanky.
Čítať slová nie z čítanky,
najskôr iba v šlabikári.
Mordujú sa s nami mamy.
Písmenká hneď spoznávame
a číslice porátame.
"Všetko pekne zvesela!"
učiteľka vravela.
Aj cvičiť dnes všetci chceme
kondičku si naberieme.
Rozcvičíme svaly, kosti,
zacvičíme od radosti.
Kresliť každý z nás už vie
domy, stromy, prérie.
Ešte radšej mamičky
miniem pritom farbičky.
Pri práci si zaspievame
nové piesne veď už vieme.
Aj riekanky, vyčítanky
od prastarej našej mamky.
Tak ubehol celý rok,
všedný deň i vo sviatok.
Všetci máme radosť veľkú
zbožňujeme učiteľku.
Dnes jej preto chceme z vďaky
rieknuť slová, priniesť kvety,
aby na nás nezabudla
v srdci naše mená niesla.
—————